PREHLIADKA STAROMESTSKEJ RADNICE PRILÁKALA DESIATKY KOŠIČANOV, MILAN KOLCUN SERVÍROVAL PIKOŠKY

" To ma veľmi teší, lebo každý múdry človek vie, že poznanie minulosti je mimoriadne dôležité," vítal návštevníkov na radnici aj starosta Igor Petrovčik v slávnostnom talári s insígniami.

Možno neviete, že Hviezdoslavova ulica, na ktorej sídli Miestny úrad MČ Košice – Staré Mesto dostala meno podľa básnika Pavla Országha Hviezdoslava. Ulica za svojej existencie vystriedala viacero názvov. V nemčine sa v minulosti volala Vieh Marckt (Dobytčí trh) a Zimmer platz (Tesársky pľac). V maďarčine Épitészi tér (Stavebné námestie), Ferenc József tér (Námestie Františka Jozefa), Ferenc József körút (Okružná Františka Jozefa). A v slovenčine mala názov Hviezdoslavova okružná.

Budovu staromestskej radnice, v ktorej sídli Miestny úrad MČ Košice – Staré Mesto odovzdali do užívania v roku 1914. Jej výstavba trvala dva roky odo dňa, keď staviteľ Juraj Kopeczek z Budapešti odovzdal jej projekt v neprezdobenom secesnom štýle.

Staromestská radnica je jediná budova s dlhodobo funkčným orlojom v Košiciach. Parametre veľkostné na to má – priemer ciferníka vyše dvoch metrov a dĺžku ručičky vyše jedného metra. Technické parametre ale nie sú porovnateľné s pražským orlojom. Hodinový stroj, ktorý vyrobili pre Košice v Čechách v roku 1994 je vlastne nový oproti predošlému, ktorú slúžil od roku 1935.

Staromestská radnica na Hviezdoslavovej ulici bola najprv vymyslená ako škola pre notárov, volala sa pôvodne notársky náukobeh. Budúci úradníci v nej mohli aj spať, lebo to bola škola internátna. Po študentoch notároch sa do budovy nasťahoval mestský úrad a keď Košice patrili Maďarsku, do budovy sa znovu vrátili notárski učni.

Za socializmu v budove sídlil Obvodný národný úrad Košice I a po revolúcii miestny úrad novo konštituovanej samosprávy MČ Košice – Staré Mesto, ktorá vznikla na základe Zákona o Meste Košice. Starosta Ján Süli, ktorý vyhral prvé slobodné voľby po revolúcii v Novembri 1989, prenajal v roku 1993 pravé krídlo budovy Prezidentskej kancelárii v Košiciach, ktorá v ňom sídli dodnes. Pracujú v nej štyria zamestnanci a jej vybavenie tvorí neorenesančný nábytok z depozitov Východoslovenského múzea v Košiciach, ktoré v tomto roku oslavuje 150. výročie založenia.

Súčasťou budovy je aj moderná prístavba zrkadlovej Sobášnej siene z roku 1980 od známeho architekta Pavla Merjavého, ktorá patrí k najkrajším v Košiciach. Dominantným prvkom objektu je masívna manzardová strecha, ktorou sa prístavba prispôsobuje susediacemu komplexu. Kompozičná os siene je umocnená výrazným pásom 550 stropných svietidiel, vedúcim k čelnej stene a obradnému stolu. Sála, umiestnená v streche, je bez okien, opticky ju rozširuje sústava nástenných zrkadiel. Povrchy stien a podlahy čakárne pred sálou sú dotvorené prírodnými materiálmi – kameňom a drevom. Integrálnou súčasťou interiérov sú viaceré umelecké diela.

V hlavnom vestibule miestneho úradu môžete obdivovať krásny a obrovský obraz (meter krát tri metre) od jedného z najznámejších košických maliarov Elemíra Halásza Hradila, ktorý znázorňuje ako vyzerali Košice v minulosti. Ak Hradilove obrazy máte radi, Východoslovenská galéria chystá výstavu. Pre zaujímavosť ešte uvedieme, že v budove sa nachádzajú priestory o rozlohe 4440 metrov štvorcových, vrátane suterénu, kde dnes sídlia telocvične pre športové aktivity seniorov. Má tri nadzemné podlažia.