Petra FERIANCOVÁ: Za všetko môžu pletky bohov


Pozývame Vás na výstavu sprievodného podujatia TRIENÁLE SÚČASNÉHO OBRAZU TRIKO Košice 2013:

Petra FERIANCOVÁ: Za všetko môžu pletky bohov

Termín vernisáže: 17.9.2013 (utorok) o 17.00 hod.
vo výstavných priestoroch múzea na Alžbetinej 20.
Kurátor: Mgr. Michal Štofa

Výstava potrvá do 13.10.2013

 

Môj projekt v Múzeu Vojtecha Löfflera sa zaoberá interpretáciou Löfflerovej zbierky ako jedného uceleného komplexného diela, ktoré je formované hlavne svojím množstvom a rozmanitosťou.

V mojom výbere som chcela akcentovať Löfflerovu tvorbu, ktorej podstatu považujem v jeho fascinácii v objavovaní a zhromažďovaní. Zaujímal ma aj "Löfflerov zásah", jeho nutnosť, podobný nutnosti pôvodného človeka, ovládnuť materiál, často práve materiál, ktorý má, z antropologického hľadiska pomerne silnú symboliku (slonová kosť, mušle, skala, kvaple, úlomky iných plastík a kusov architektúry).

Prvou časťou výstavy je inštalácia "Jaskyňa", kde v sadrových odliatkoch, multiplikujem Löfflerove slonie kly, nachádzajúce sa v stálej expozícii. Tieto multipli inscenujem na stoloch ako jaskyňu, - opakujúce sa sádrové kly sa menia na stalagtity a stalagmity. Na ďalšom stole ich organizujem do veľmi jednoduchej architektonickej sústavy. Na ďalšom, interpretujem prácu na ich multiplikácii, sadrových odliatkoch, ako klasickú muzeálnu metódu náhrady originálu.

V druhej časti výstavy improvizujem so skúsenosťou na mieste, spracúvam vlastné objavy v depozite múzea. Tieto predmety "Löfflerove diela" a "Löfflerove nálezy" inštalujem spoločne. Pre mňa ostáva dielom zbierka ako taká.

Ak je sochárstvo možno považovať za ovládnutie materiálu, tak v Löfflerovom prípade ide o ovládnutie skrz zbieranie, vlastnenie, neraz exotického materiálu, ale aj o jeho výraznú manipuláciu. Príkladom týchto dvoch polôh, je taxonomické radenie Lfflerových mušlí, natočných tak, aby v prvom pláne bolo vidno ich prirodzený tvar, a obíduc ich, je evidentný zásah. Tieto jednostranné, monotematické zásahy idú mimo akékoľvek umelecké konvencie, a mňa zaujímajú práve ako stále opakované sústavy intervencií do veľmi výrazného podkladu z hľadiska jeho významu.

Iným príkladom "ovládnutia" materiálu je inštalácia v poslednej miestnosti, kam som premiestnenila časti ťažkých nespracovaných, alebo polospracovaných kameňov, zo záhrady múzea. Skaly majú rôzny pôvod, sú fragmentami architektúr, nie je zrejmé či ide o Lofflerove diela, alebo pravdepodobné budúce podklady. Každopádne proces zásahu je tu obrátený, príroda abstrahuje pôvodný materiál, ktorý sa stáva romantickou rujnou.

Petra Feriancová