KAMENE ZMIZNUTÝCH – STOLPERSTEINE AKO MEMENTO UTRPENIA ĽUDÍ DEPORTOVANÝCH A ZAVRAŽDENÝCH ZA NACIZMU
Dnes na Kováčskej ulici 21, pred domom, v ktorej pred deportáciou žila rodina Nyiszli, osadili tri miniatúrne pamätné tabule vložené do zeme na pamiatku Márie a jej dvoch detí Viktora a Marty.
Kamene zmiznutých - Stolpersteine pripomínajú osudy ľudí deportovaných a zavraždených v období nacizmu.
Mária neľudský režim v Osvienčime neprežila, syn Viktor sa síce dožil oslobodenia koncentračného tábora, ale mal tak podlomené zdravie, že zomrel na týfus počas cesty domov. Zachránila sa len dcéra Marta, ktorá sa po vojne odsťahovala do USA.
„V našich srdciach budú žiť vždy, ale chceme, aby tieto kamene slúžili ako svedectvo pre celé ľudstvo a pripomínali nezmyselnosť vojny. Nenávisť a násilie nie sú nikdy správnym riešením,“ pripomenula Katarína Ráczová.
„Vzdávam hold rodinám, ktoré toto nepredstaviteľné utrpenie prežili, a napriek tomu, že prišli o milovaných blízkych, nestratili nádej a chuť žiť, milovať, pracovať a tvoriť. Najdôležitejším odkazom je preto nezabúdať a pripomínať dnešným generáciám, kam ľudstvo priviedli nezmyselná nenávisť a násilie,“ povedal v príhovore starosta Igor Petrovčik.
Osadenie kameňov je výsledkov snahy pozostalých, ktorí zostali žiť v Košiciach. Katarína Ráczová je dcérou Kataríny Nyiszli, druhej dcéry Márie Nyiszli. Tej sa na rozdiel od jej matky, sestry Marty a brata Viktora podarilo zachrániť pred transportom vďaka budúcemu manželovi Oliverovi Ráczovi, ktorý jej zaobstaral falošný pracovný preukaz. Vzali sa tesne po vojne, ich život opisuje kniha „Dozvedela som sa, že žiješ.“
Deportácie košických Židov trvali od mája do júna 1944. Najprv ľudí nahnali do tehelne, odtiaľ do nákladných vagónov. Každé štyri dni odišiel zo stanice jeden transport. Smeroval do poľského Krakowa a odtiaľ do továrne na smrť Osvienčimu. Z 12 tisíc košických Židov sa vrátilo iba niekoľko stoviek. Väčšina zomrela v táboroch smrti.
Nezabúdajme na príbehy nesmierneho utrpenia, buďme na pozore a nedopusťme, aby sa niečo podobné mohlo v budúcnosti stať, aby sme už nič podobné nikdy nezažili my a ani tí, ktorí budú žiť v našom kozmopolitnom meste po nás, želali si všetci prítomní na spomienkovej slávnosti.
Keď pôjdete po Kováčskej, zastavte sa pred domom číslo 21 a chvíľou ticha si pri kamienkoch Stolpersteine uctite pamiatku rodiny Nyiszli, ktorej tragický príbeh je mementom, ako môže skončiť nezmyselná nenávisť kvôli rasovej, náboženskej, či inej inakosti. Na dnešnej spomienkovej slávnosti hrala kapela Kaschauer Klezmer Band, moderovala Noemi Ráczová. Pamätné kamienky osadila akademická maliarka Andrea Čepišáková.
