História mestskej časti
Mestská časť Košice-Staré Mesto vznikla podľa § 3, ods. 2 zákona č. 401/1990 Z. z. SNR o meste Košice v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa mesto Košice člení na 22 mestských častí. Tieto mestské časti sú právnickými osobami, ktoré za podmienok ustanovených zákonom a štatútom hospodária zo zvereným a vlastným majetkom a so zverenými a vlastnými finančnými príjmami.
Staré Mesto, ako jediná z mestských častí, sa nachádza na území, kde pôvodne vznikalo mesto Košice. Mesto patrí k mestám s bohatou a slávnou minulosťou. Archeologické nálezy dokazujú, že na území mesta žili ľudia už za čias staršej doby kamennej. Prvá písomná zmienka o južnom predmestí je z roku 1230. Košice sa vtedy spomínajú ako "Villa Cassa". V meste sa v roku 1307 zachovali najstaršie cechové stanovy v krajine vydané kráľom Ľudovítom Veľkým. V roku 1369 bola udelená mestu najstaršia známa mestská erbová listina v celej strednej Európe. Najdôležitejšie výsady dostali Košice v rokoch 1342 – 1347, keď sa stali slobodným kráľovským mestom. Udeľovanie privilégií napomáhalo rozkvetu remeselnej výroby, obchodu a zvyšovalo význam i rozvoj mesta. Vďaka obchodne i strategicky výhodnej polohe, zaznamenali Košice rýchly vzostup. Od začiatku 15. storočia stáli na čele Pentapolitany – zväzku piatich východoslovenských miest. Od roku 1347 až do začiatku 18. storočia si po Budíne zachovali postavenie druhého mesta Uhorska. Primerane k svojmu hospodárskemu, administratívnemu a politickému významu sa v meste zriadila v roku 1657 univerzita, ktorá po zmene na kráľovskú a neskôr na právnickú akadémiu trvala do roku 1921.
Srdcom mesta je mestská časť Košice-Staré Mesto s najvýznamnejšími historickými pamiatkami Košíc. Historické centrum mesta, ktoré je na jej území je mestskou pamiatkovou rezerváciou najrozsiahlejšou na Slovensku. Tvorí ho Hlavná ulica a jej priľahlé ulice – Kováčska, Mlynská, Hrnčiarska, Alžbetina a Mäsiarska ulica. Od 14. storočia do konca 18. storočia bolo historické jadro ohradené mestským múrom.
Dominantou tohto historického centra, ako aj celého mesta, je predovšetkým Hlavná ulica, ktorá je pešou zónou dlhou asi 1 kilometer a na ktorej sa nachádza najväčšia gotická katedrála v strednej Európe zo 14 storočia – Dóm sv. Alžbety, Kaplnka sv. Michala tiež zo 14. storočia a Urbanova veža so zvonicou zo 14. storočia. Ďalej sa na tejto ulici nachádza aj barokové súsošie Immaculata postavené v rokoch 1720 – 1723, budova Štátneho divadla postavená v neobarokovom slohu na konci 19. storočia a Archeologické múzeum zriadené po odhalení pozostatkov mestských hradieb pri rekonštrukcii Hlavnej ulice. Medzi ďalšie významné historické budovy nachádzajúce sa na území MČ Košice-Staré Mesto patrí Jakabov Palác, Levočský dom postavený v 80. rokoch 15. storočia v gotickom slohu, Župný dom (dnes sídlo Východoslovenskej galérie), Palác grófa Forgáča (v súčasnosti sídlo Štátnej vedeckej knižnice), Palác grófa Antona Čákyho a neskôr grófa Dessewfyho (dnes kníhkupectvo), tiež Mestská radnica postavená klasicistickom štýle s 18. storočia Synagóga na Zvonárskej ulici. V roku 1556 vypukol v Košiciach veľký požiar, preto sú budovy na Hlavnej ulici zväčša zo 17. a 18. storočia.
