História budovy Miestneho úradu MČ Košice – Staré Mesto na Hviezdoslavovej 7
Hviezdoslavova ulica, na ktorej sídli Miestny úrad MČ Košice – Staré Mesto, dostala meno podľa básnika Pavla Országha Hviezdoslava. Ulica za svojej existencie vystriedala viacero názvov. V nemčine sa v minulosti volala Vieh Marckt (Dobytčí trh) a Zimmer platz (Tesársky pľac). V maďarčine Épitészi tér (Stavebné námestie), Ferenc József tér (Námestie Františka Jozefa), Ferenc József körút (Okružná Františka Jozefa). A v slovenčine mala názov Hviezdoslavova okružná.
Budovu staromestskej radnice, v ktorej sídli Miestny úrad MČ Košice – Staré Mesto odovzdali do užívania v roku 1914. Jej výstavba trvala dva roky odo dňa, keď staviteľ Juraj Kopeczek z Budapešti odovzdal jej projekt v neprezdobenom secesnom štýle. Staromestská radnica je jediná budova s dlhodobo funkčným orlojom v Košiciach. Parametre veľkostné na to má – priemer ciferníka vyše dvoch metrov a dĺžku ručičky vyše jedného metra. Technické parametre ale nie sú porovnateľné s pražským orlojom. Hodinový stroj, ktorý vyrobili pre Košice v Čechách v roku 1994 je vlastne nový oproti predošlému, ktorú slúžil od roku 1935.
Staromestská radnica na Hviezdoslavovej ulici bola najprv vymyslená ako škola pre notárov. Budúci úradníci v nej mohli aj spať, lebo to bola škola internátna. Po študentoch notároch sa do budovy nasťahoval mestský úrad a keď Košice patrili Maďarsku, do budovy sa znovu vrátili notárski učni.
Za socializmu v budove sídlil Obvodný národný úrad Košice I a po revolúcii miestny úrad novo konštituovanej samosprávy MČ Košice – Staré Mesto, ktorá vznikla na základe Zákona o Meste Košice. Starosta Ján Süli, ktorý vyhral prvé slobodné voľby po revolúcii v Novembri 1989, prenajal v roku 1993 pravé krídlo budovy Prezidentskej kancelárii v Košiciach, ktorá v ňom sídli dodnes. Pracujú v nej štyria zamestnanci a jej vybavenie tvorí neorenesančný nábytok z depozitov Východoslovenského múzea v Košiciach, ktoré v tomto roku oslavuje 150. výročie založenia.
Súčasťou budovy je aj moderná prístavba zrkadlovej Sobášnej siene z roku 1980 od známeho architekta Pavla Merjavého, ktorá patrí k najkrajším v Košiciach. Dominantným prvkom objektu je masívna manzardová strecha, ktorou sa prístavba prispôsobuje susediacemu komplexu. Kompozičná os siene je umocnená výrazným pásom 550 stropných svietidiel, vedúcim k čelnej stene a obradnému stolu. Sála, umiestnená v streche, je bez okien, opticky ju rozširuje sústava nástenných zrkadiel. Povrchy stien a podlahy čakárne pred sálou sú dotvorené prírodnými materiálmi – kameňom a drevom. Integrálnou súčasťou interiérov sú viaceré umelecké diela.
V hlavnom vestibule miestneho úradu môžete obdivovať krásny a obrovský obraz (meter krát tri metre) od jedného z najznámejších košických maliarov Elemíra Halásza Hradila, ktorý znázorňuje ako vyzerali Košice v minulosti.
Pre zaujímavosť ešte uvedieme, že v budove sa nachádzajú priestory o rozlohe 4440 metrov štvorcových, vrátane suterénu, kde dnes sídlia telocvične pre športové aktivity seniorov. Má tri nadzemné podlažia.
